Nemocnica
NEMOCNICA
Stalo sa to niekedy 12teho júla....Dosť som sa nudila a navyše vonku veľmi pripekalo slnko, preto ma napadlo, že sa pojdem opaľovať.Obliekla som si teda plavky a pomaly som schádzala dolu schodíkami do záhrady.Zabudla som však na posledný schod, spadla som a zlomila si kostičku v členku..Musela som ísť do nemocnice na operáciu.Prvý týždeň po operácií bol hrozný.Noha ma preukrutne bolela a musela som len ležať na posteli.Citila som sa ako invalid!Skončila sa nedeľa a prišiel pondelok a s ním aj študenti zo zdravotnej školy, ktorý sem prišli praxovat, vôbec ma však netrápili....A potom prišiel obed.....Čakala som pani, ktorá mi ho pravidelne nosila do izby, keďže som nemohla vstať z postele.Dvere sa pomaly otvorili , no nevošla do nich tá plnšia päťdesiatnička, ale mladý chalan. Mohol mať okolo 17-18...Bol ku mne otočený zo zadu pretože za sebou tiskal vozík s jedlom. Keď sa ku mne otočil tvárou, prestala som vnímať okolitý svet....Tie oči, ten pohľad, pery, ruky, dlane, úsmev.....,to všetko si budem pamätať navždy...Letmo sa na mňa usmial, povedal ahoj a položil predomňa podnos s jedlom. Zarozprávali sme sa ani neviem ako:)......Volal sa Adam, mal 18 a býval v tom istom meste tak ako ja, navyše ani nie ďaleko od nás.....Zaľúbila som sa.....áno, bolo to tak....Chodil ku mne s obedom celý týždeň, vždy mi doniesol aj niečo navyše, čo kúpil po ceste do nemocnice v stánku....Hrávali sme spolu karty, pexeso alebo sme len tak pozerali Disneyovky=op Občas si ľahol na postel, ktorá bola vedľa mojej a rozprávali sme sa..o všetkom, o ňom, o mne, ....Čím ďaľej, tým viac som ho ľúbila....No prišiel piatok a s ním aj môj nečakaný odchod z nemocnice....Odišla som skôr ako som sa stihla s Adamkom rozlúčiť...Nemala som na neho žiadny kontakt, chápete, nečakala som , že tak skoro odídem!!!.....Prešli týždne, mesiace, rok, no na Adama som stále neodkázala zabudnúť...., to sa jednoducho nedalo, až príliš veľmi som ho ľúbila...Znova som spadla, na telesnej ,keď sme behali.Znova som mala zlomenú tú istú kostičku v členku, na tej istej nohe.Znova rovnaká operácia, rovnaké traumatologické oddelenie, tá istá nemocnica, izba, stále rovnako odporné nemocničné jedlo....Škoda, že toto všetko opäť, ale už bez Adamka....Trápila som sa, plakala som, spomínala na veštky krásne chvíle, ktoré som spolu s Adamom na tomto mieste prežila..., posteľ vedľa mňa bola prázdna....všetko sa zrazu zdalo prázdne..., nevládala som tu už ďalej byť, priznám sa, myslela som na smrť....Čoskoro sa však stalo niečo, čo mi zmenilo život, ktorý predtým už nemal význam...., jeho novým významom sa stal Adam, áno môj Adam, ten Adam...Bolo to vo štvrtok, deň pred mojim odchodom z nemocnice...Neperkonateľne som sa tešila na našich doma, na školu, dokonca aj na matematiku, ktorú som tak nenáviedla:)....Jediné, čo mi však chýbalo bol Adam...Zrazu som proste nevedela či chcem alebo nechcem ísť domov....Chápete na tom mieste som bola predsa trošku bližšie k Adamovi..., aspoň v spomienkach...Snažila som sa nemyslieť na to...Zbalila som si všetky svoje veci, sadla som si na posteľ a čakala som pokým príde sestrička...Niekto zaklopal, dvere sa otvorili a vošla stará-známa sestrička...Povedala mi:,,Môžeš ísť domov, ale ešte predtým Ťa chce vidieť doktor, príde sem o chvíľu"...,,Dobre,"odsekla som.To čakanie bolo skoro celá večnosť...,,Kde sa ten starý sklerotický dedko toľko piple?....Iste na mňa zabudol...," hovorila som si.Vtom niekto zaklopal na dvere , ktoré sa opäť otvorili.Nestál v nich však primár, ale človek, ktorý sa mi zdal strašne známy i neznámy zároveň...V nemocnicy som bola len raz, preto to musel byť niekto z môjho vlaňajšieho pobytu.Ano, musím uznať, podobal sa na Adama, ale to predsa nemohol byť on...Vtedy, ku mne doktor prehovoril:,,Ahoj princezná=)."....Neverila som vlastným ušiam, očiam, všetkému....PRINCEZNA, PRINCEZNA!!!......Bol to Adam , bol to on, nazval ma tak, keď sme raz pozerali Popolušku v nemocnicy..:)..Nevedela som, ako mám reagovať, vedela som však, že musím konať, nemôžem predsa dopustit to, aby som ho stratila po druhýkrát..,,Adam, si to ty?"...,,Ten Adam?",,Môj Adam?"....,,Ano Majka, som to ja, ten Adam, Tvoj Adam...."Začala som plakať, nemohla som za to....Podišiel ku mne, objal ma..., začal rozprávať:,,Vtedy v piatok, keď si odtiaľto odišla, bol som odhodlaný povedať Ti, ako veľmi Ťa ľúbim...Prišiel som však na oddelenie a tvoja izba bola prázdna, v tvojej posteli už nikto neležal..Už bolo neskoro..Chýbala si mi, tvoj smiech, úsmev, oči, hlas...., chýbala si mi celá...Chcel som Ťa vypátrať, vedel som predsa , že bývaš niekde blízko mňa, no nepodarilo sa mi to....Snažil som sa na Teba zabudnúť, no nedalo sa to...., na to som Ťa až príliš ľúbil....Skončil som školu, zmaturoval som, bol som šťastný, no nikdy nie úplne..., k dokonalému šťastiu som potreboval Teba....Začal som chodiť na vysokú. Šiel som na medicínu, veď práve tá bola príčinou, že sme sa stetli....A potom prišla prax, vedel som , že chcem ísť práve sem, tu som predsa zistil, čo je to láska....,na tomto mieste som bol k Tebe aspoň trošku bližšie...Som tu už mesiac, celé dva týždne som tu však nebol, mal som nejaké vybavovačky v škole....Prišiel som až dnes...Sestrička mi ukázala zoznam pacientov, keď som na ňom uvidel Tvoje meno, neveril som, že si to ty, preto som povedal sestričke, že sa na Teba chcem ešte pred odchodom pozrieť....No teraz už viem, si to ty!...Môj poklad, moja láska, moje všetko....!.....Boh mi dal druhú šancu, Boh nám dal druhú šancu....Ľúbim Ťa Majka, viac než čokoľvek iné na tomto svete!"....Plakala som, ešte viac ako predtým....Adam mi zotrel slzy z mojich líc a ja som sa mu hlboko zadívala do tých prekrásnych, modrých očí....Pobozkala som ho.....raz, dvakrát,trikrát...,,Milujem Ťa Adamko!...........,"povedala som....V ten deň išiel so mnou domov, áno peši v tom bielom doktorskom plášti=).Vlastne bol ako anjel, celý v bielom.Môj anjel:).....držala som ho za ruku a už nikdy som ho nepustila......Sme spolu rok a robí ma tým najšťastnejším dievčaťom pod slnkom.....Milujem ho stále viac a viac a nikdy neprestanem.....A viem, že aj on mňa.....Milujem ťa chrústik:)